Říjen 2008

Stále na dovolenke: 14.diel- Zvláštny sen

24. října 2008 v 13:29 | Ivi |  Komix-Stale na dovolenke
Po toľkom rozhodovaní som sa odmaľovala rozpustila vlasy okúpala som sa a išla som spať samozrejme som sa pred tím dala do pyžama. Jon sa išiel kúpať až o pol noci lebo mu bolo strašne zle no čo už zobudil ma ale aj mňa strašne bolelo brucho tak som sa išla napiť a zase zaľahnúť a bolo po bolenie brucha a zobudenia.
Neuveríte čo sa mi snívalo poviem vám to:
Snívalo sa mi že sa mi narodia dvojičky a obidve budú choré to bolo strašné. Nikdy by som nechcela tak dopadnúť. Z toho strašného sna som sa prebudila necítila som sa veľmi dobre tak som sa tak aj obliekla. Išla som sa upraviť do zrkadla ale čo som neuvidela vlasy mi stáli hore jak keby boli nagelované a bola som celá biela a čo sa nestalo na očiach som mala mamine okuliare. Určite ich hľadala. Hneď som ich dala dole. Ale čo dala som ich dole a videla som rozmazane. Čo ja musím nosiť okuliare? Umyla som si oči a bolo to tak nič sa nezmenilo tak som si ich dala na tú chvíľu na oči aby som sa upravila dala som ich dole a išla so ich vrátiť mojej mame. Už boli v kuchyni. Po raňajkách to poviem Jonovi a pôjdeme k očnej.
Ale čo to zase. Hádali sa. Asi bude naozaj rozchod ale to ja nedovolím aspoň kvôli Lase. Veď to nie je normálne. Lasa sa naraňajkovala skôr lebo musela ísť do školy. My s Jonom sme čakali kedy sa dohádajú.
Stalo sa niečo?
xx koniec 14.dielu xx

Môj nový začatok: 38.diel- Halloween

21. října 2008 v 15:21 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Tak sme to potom všetci niako predýchali, obliekli sme sa do kostýmov a ani sme sa nenazdali a už bolo desať hodín večer. Chalani urobili vatru a išli sme..... Jerrymu sme zatiaľ nič nepovedali, počkáme, až nám to povie sám.....
Ja som tá na pravo, v tom oblečení ako majú číňanky, v strede je teta Rose, ako hradná pani a na boku ako hawaičanka Jerryho snúbenica, Jara..... volá sa Jara, to nám povedala, ale to, že sa zasnúbili zatiaľ nie. "Sam, už ste kúpili dom?" pýta sa ma teta Rose. Do toho nášho, už nechcem ísť.... spomienky nepustia. "Ešte nie, ale hľadáme, tak predpokladám, že do mesiaca, alebo skôr by sme mohli už vypadnúť." povedala som. "Aj ja mám vlastný dom." povedala hentá, Jara. "Hmmm, super. Teta, to s tým dedičom si myslela vážne?" pýtala som sa. Tak mierne som odbila Jaru. Asi spoznala, že neni záujem. Krava blbá, čo sa sem motá? Ja som ju o to neprosila. "Hej, rozmýšľam, že si nájdem partnera a potom pomocou vedy, budem mať dieťa." povedala teta. "To je zaujímavé, ale to bude drahé, nie?" pýtala sa Jara. "Áno, ale ja na to mám. Ozaj Mirko je s kým?" pýta sa teta. "S Jerrym, hneď ho prinesie." povedala som. "Aj my by sme chceli mať dieťa." povedala Jara. Normálne mi zabehlo a začala som kašľať. "Kuc Kuc, čo? Dieťa?" povedala som. "Áno, najlepšie 4....!" povedala Jara a mne stačilo....
Chalani založili ešte väčšiu vatru a začali okolo nej tancovať a spievať. Ten čo je ako samuraj, tak to je Kevin, a ten rytier je Alex. "Hejá, hejá, hejá." spievali. Pripadalo mi to, akoby vyvolávali duchov. Ešte je necelých jedenásť hodín. A je Halloween tajomný večer.... Chalani tancovali, a ja som dostala taký nápad, že by sme si hovorili o takých veciach, čo sa týka duchovného svetu a tak.... Najprv všetci len nechápavo pozerali, ale potom to Kevinovi a Alexovi došlo... stratili sme svojich blízkych tak aspoň jedna malá spomienka, keď už zajtra je Všech svätých a potom Sviatok zosnulých.... ozaj, musíme ísť kúpiť niake kytice, pretože tie kvety, čo tam majú na hroboch sú....no... už zvädnuté.
Začala som ja. "Mne strašne chýba naša malá a potom ešte aj Mirka.... Mirku som poznala a mala veľmi rada. Aj keď sme sa stretli len nedávno, ale mala som pocit, že som ju poznala celú večnosť. Neviem prečo, ale stále mi niekoho pripomínala.... črty tváre mala ako jedno dievčatko, ktoré raz oco priniesol do nášho domu. Stále vidím tie spomienky, čo všetko sme spolu prežili. Po prvý krát som prišla do roboty, prvý akože útok, večierok, svadba, kopanie pokladu, naše rozhovory, zábavné činnosti čo sme spolu prežili, naše duo v speve.... proste veľa vecí..... je mi fakt ľúto, že už neni medzi nami, a dala by som hoci čo za to, aby som ju ešte raz v živote videla....hocičo..."

  • Chalani potom dostali taký nápad.... "Čo keby sme šli teraz na cintorín a povedala by si jej to osobne? Akože hrobu? Aj ja by som jej povedal, že ju stále milujem...." povedal Alex....
  • "Alebo, kebyže budeme vyvolávať duchov.... vyvoláme ducha našej dcérky a aj Mirky. " povedal zas Kevin.... tie nápady mi urobili husiu kožu.....
S ktorým nápadom má súhlasiť? Naozaj neviem..... Mám ísť na hroby alebo vyvolať duchov? Prosím pomôžte mi!

xx pokračovanie na budúce xx

Môj nový začiatok: 37.diel- Zásnuby

19. října 2008 v 17:22 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Išla som neskôr, do mojej izby pre novú látku, ale predtým som nakukla cez okno, že či tam ešte je Jerry. Fuj! Ani nechcite vedieť aký pohľad sa mi naskytol. Proste no coment. Ale chvíľku som ešte čakala vonku a potom som nakukla cez okno..... toto snáď nie je pravda!
"Kuriatko moje najdrahšie, vezmeš si ma?" spýtal sa Jerry tej baby. Čo to robí? Veď nám ju ani nepredstavil, ani ju nepoznáme, a je škaredá, a čo to má na sebe pre boha? "Áno, áno, áno!!!!!!! Áááááááá ja sa budem vydávať! Áááááá!" kričala. Akože sorry moja, ale vyzeráš otrasne. Buď si istá, že už teraz to máš u mňa nalomené. To si akože hovorím v mysli.... "Som rád, že som ťa spoznal." povedal Jerry, som totálne v šoku!
"Ďakujem, je nádherný, určite stál celý majlad.... si zlatý....." povedala. "Ľúbim ťa, chceš mať so mnou deti?" povedal Jerry. Čo???? Už deti? Veď, veď, ju len teraz požiadal o ruku..... Jerry spamätaj sa, ešte to môžeš zobrať naspäť!!! "Áno, minimálne 4! Súhlasíš?" opýtala sa ho. "Aj 10 ak budeš chcieť!" povedal Jerry. Veď robí na farme, tam veľa nezarobí, síce, veď našiel ten poklad.... bohvie čo s ním urobil....
"Mám ťa rada... som rada, že som ťa spoznala." povedala Jerrymu a potom sa spolu obývali, ja som sa už na to nemohla pozerať, odišla som bez nožníc. V obývačke sedeli Teta Rose, tá niečo lepila, Alex, ten držal Mirka a Kevin, ten si skúšal kostým. Stále som pred nimi ako skamenená. Oni pozerali na mňa, že čo sa deje. "Stalo sa niečo?" povedal Kevin. "Jerry sa zasnúbil!" povedala som a v tom teta rose pustila na zem lepidlo.... všetci otvorili ústa a civeli na mňa. Ešte, že Alex nepustil na zem Mirka.
xx pokračovanie na budúce xx

Môj nový začiatok: 36.diel- Minulosť nie je súčasnosť

19. října 2008 v 17:20 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Zobrala som Mirka k doktorovi Etkerovi. Povedal, že ho bolí trošku uško, ale inak nie. Dal mu kvapky. A už mu je lepšie. Všetci sme išli spať.... ráno sme sa naraňajkovali, poumývali, poupratovali a ani sme sa nenazdali a už bolo poobedie. Pozerám cez okno a vidím tam Jerryho s niakou babou.
"Ahoj, som taký rád, že si prišla. Ako sa máš? Dlho sme sa nevideli." povedal Jerry tej babe. "Dobre, aj ja som rada, že ťa vidím. Predstavíš mi svoju rodinu?" opýtala sa ho tá baba. "Jasné, dnes večer, dnes je halloween, takže budeme v maskách robiť táborák, tak potom príď sem na tú ôsmu." povedal Jerry. "Prídem, idem na nákupy zatiaľ. Papá." povedala tá baba. Vyzerá väčšia sedláčka ako sme boli my s Jerrym ešte pred pol rokom.
Dnes mám zas myšlienkový deň. Dnes nerozmýšľam nad Mirkou, ale nad sebou, ako som sa zmenila za tých pár mesiacov....
Keď som sa presťahovala z malinkatej dedinky do väčšej dedinky, stala sa zo mňa sebavedomejšia, krajšia a múdrejšia baba. Sexy oblečenie, nový image, takže iné maľovanie, iné vlasy.. celá som bola iná. Vtedy bol pri mne Alex.... dávna história.
Prišiel Kevin a stala sa zo mňa ešte viac sexy baba ako predtým. Iné vlasy, iné maľovanie, iné oblečko... cítila som sa iná.... myslím, že Kevinovi som sa takto páčila. A Alexovi som sa zas páčila tak, ako som bola predtým. Potom som ho poslala k vode, a mala som Kevina.... to som v živote tak rýchlo nestriedala chlapov =o) bola to sranda, ale už som rada, že som sa usadila s jedným.
Potom som zistila, že čakám bábo, jáj, aká som bola šťastná, ale už teraz, keď viem čo sa stalo, radšej by som si dávala pozor. Bruško mi myslím, že seklo J bolo to zaujímavé čakať bábätko. Aj Mirke to seklo.
A teraz? Vyzerám ako troska.... obyčajná troska.... chodím v čiernom, vlasy, make-up a oblečenie.... to všetko zo mňa robí akoby ducha.... živá smrť.... som smutná, sklamaná, ale ešte stále bezhlavo zamilovaná do mojej životnej lásky.... Kevina. Kevin je to najlepšie čo ma v živote stretlo. Je moje šťastie.... milujem ho, ale už dávno som mu to nepovedala do očí a ani on mne.... od smrti Lary a Mirky sa toho veľa zmenilo... už nič nie je tak, ako to bývalo....
  • "Sam, Samík, stávaj. Sú štyri hodiny. Šup z postele." hovorí ku mne jemným hlasom Kevin. "Čo? Ráno?" zvreskla som. "Nie, ale dnes je halloween, tak si musíme ísť vyrobiť masku, a Jerry sa pýta, či si nemôže požičať na chvíľu izbu." povedal Kevin, postavila som sa, zobrala Mirka a išli sme do obývačky.
  • "Tak kočka, dnes ti ukážem ako exkurziu posteľ....." povedal Jerry, keď sme už boli skoro pri vchodových dverách do domu tety. A viedol so sebou tú babu, čo som videla, pred tým ako som zaspala....
xx pokračovanie na budúce xx

Stále na dovolenke: 13.diel- Niečo ako život

14. října 2008 v 16:51 | Ivi |  Komix-Stale na dovolenke
Po tom všetkom vysvetľovaní a hádky sme sa dali do jedenia.
No deti a Jon mi s mamov vás máme radi ale už dlho to medzi nami nefunguje. Takže to znamená rozchod. Je mi to veľmi ľúto ale už to nieje také ako voľakedy ale oby dvaja vás máme nesmierne radi na to nezabudnite. A ešte jedna vec. A to je to že obi dvaja už niekoho máme. Je to tak lepšie aspoň sa menej hádame a chránime aspoň ten kúsok s dobra čo máme. povedal otec.
Ja, Lasa, Jon: Čo?
Po večeri sa zasa pohádali takže sa na seba ani nepozreli. Išli spať. Ale ešte aj tak obi dvaja nad niečím rozmýšľali. Nikto nevie o čom. Lasa bola hore na počítači. A ja s Jonom sme umývali riad.
Zrazu Jon: Lasa keď budeme mať to malé koľko bude mať babiek a dedov?
Ja: 2babky a 2dedov. Takže ich asi skoro nebudeme mať u seba bude chodiť na prázdniny k jednej babke a hneď k druhejJ.

J: No a kedy sa vezmeme?

Ja: Neviem nechcem to uríchľyť ak naši nebudú spolu daj čas.

J: Tak dobre.
Lasa kúpala hore psíka.
Počula to?
A čo sa stalo?
xx koniec 13.dielxx

Môj nový začiatok: 35.diel- Spomienky

14. října 2008 v 16:46 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Zdvihla som telefón a bol to doktor Etker. Hovoril, že sa pomýlil, a že Mirka nefajčila ani nepila. Ževraj bol už unavený, a že nám povedal smrť iného pacienta. Mirka zomrela....prečo? To ešte nemajú zistené. Ale zrejme to bude tá Alexova verzia. Dnes sme si chceli urobiť taký iný deň. Pretože stále len smútime a plačeme. Teta Rose vymyslela program. Budeme hrať Scrable a poker. Vonku pekne na slniečku. Bolo teplo, ale mne stále bolo zima.
"Chalani, ja prehrávam, to neni fér." hovorila som Kevinovi, Alexovi a Jerrymu. Prišiel na návštevu. Chce nám povedať niaku novinku, ale akú, to neviem, povedal, že nám to povie večer. "Ha! Mám slovo. Dúha! Super mám 42 bodov!" hovorí Alex, na chvíľku sa mu objavil na tvári úsmev. "Aj ja mám slovo." hovorí Kevin. "Aké?" pýtam sa ho. "Aladín." povedal Alex. "Ale to sa nemôže dať. Mená neplatia." povedal Jerry. "Ale platia!" Kevin sa háda s Jerrym. "Je jasne napísané v pravidlách, že mená neplatia! Prečítaj si pravidlá." kričí na Kevina Jerry. "Kevin, Jerry má pravdu, mená neplatia." povedal Alex. "Ale platia. Aladín. Tak a mám 36 bodov." povedal Kevin. "To neplatí, daj to preč. Inak nebudem hrať!" hovorí Jerry. "Nedám!" Kevin pokračuje v hádke. "Stačí!!!!!! Ste ako malé deti. Už ma to nebaví počúvať tie vaše hádky!" postavila som sa a zhodila som stôl s písmenami na zem. Utekala som preč.
Ľahla som si na posteľ, a ruky som si dala Mirka. Spinkal. Bol taká zlatý. Rozmýšľala som, že aké by to bolo, kebyže Lara žije. Ja som ju ani nevidela. A to ma najviac žralo. Potom som rozmýšľala nad Mirkou. Prečo musela zomrieť? Veď mala toľko dobrých vlastností. Bola výborná policajtka, určite by bola aj matka. Bola moja najlepšia kamarátka, bola dobrá manželka.....bola srandovná, ale vedela byť aj vážna, hlavne čo sa týka roboty. Bola super, bola ako moja rodina, aj keď som ju poznala len krátko. Bola pre mňa najlepšia osoba, ktorú som spoznala po dlhej dobe.....
Spomínam si ako sme veľa krát viedli super debaty, na hociakú tému. Bolo to super. "Vie Sam, ja o chvíľku budem taká bomba, že asi prasknem. Vieš prečo si nesadám? Pretože mám také veľké brucho, že sa neviem postaviť. Ráno ma musí zdvíhať Rup z postele. Vždy sa tak nasmejeme. Tvoja teta je super, že nám dovolila bývať tu s tebou a Kevinom. Myslím, že budeme skvelé matky....." hovorila mi raz jeden deň Mirka.... sme sa ale nasmiali... vtedy som ešte netušila, že čo sa ale stane.....ešte som jej toľko toho chcela povedať.....ale nestihla som.
"Uvé, uvé! Uvé, uvé!" prebudil ma zo spomínania plač malého Mirka. "Si hladný? Pôjdeme papať?" pýtala som sa malého, aj keď viem, že mi ešte neodpovie. "Nie? Prečo si stále chytáš uško?" pozerám na malého a vidím, že niečo nie je v poriadku.....
xx pokračovanie na budúce xx

Môj nový začiatok: 34.diel- Čo?

14. října 2008 v 16:04 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
"...v ten deň sme sa strašne pohádali kôli našim robotám. Strašne som na ňu hučal, že je sprostá a ona na mňa tiež že som ako všetci ostaní. Naštval som sa treskol som dverami. Odišiel som do redakcie. Mirka išla zas na policajnú stanicu." hovorí Alex. "Išla ťa udať?" opýtala som sa. "Nie, mala prípad. V ten deň mala voľno a nešla by tam, kebyže sme sa nepohádali. Mirka kryla svojho parťáka a zlodej vystrelil 3 rany. A jedna rana zasiahla aj Mirku. Dostala menšiu otravu krvi. Dva roky sa z toho liečila. Udobrili sme sa ale stále som si hovoril, že je to len moja vina. Doktori povedali, že by nebolo najlepšie mať dieťa, že by aj ono mohlo dostať otravu. Ale čo sa stalo, stalo sa a ja to už neodčiním." povedal Alex. Úplne ma to zložilo.
Išli sme za doktorom na druhý deň. "Pán doktor, ja viem čo sa stalo. Nemusíte mi to už vysvetľovať." povedala som. "ale musím. Výsledky pitvy už poznáme. Smrť nebola príčinou otravy krvi, ako sa predpokladalo. Pani Kryštofová sa z toho už preliečila. Prekonala také menšie choroby, ktoré sa potom odrazili aj na jej zdravý. Príčinou boli aj cigarety a alkohol. Vedeli ste o tom, že strašne pila a zrejme fajčila aj dve krabičky denne aj počas tehotenstva?" hovorí doktor Etker. Úplne som pozerala, že čo??? Mirka? To by som v živote nepovedala. "Nie, nikdy som z nej necítila žiadne cigarety ani alkohol." hovorila som. "Pani Kryštofová bola silný fajčiar. Keby sa to spozorovalo skôr, mohlo k tomuto všetkému predísť. Správna liečba by určite mala zmysel. Bábäko je úplne normálne, zdravé našťastie, čo sa stáva len v ojedinelých prípadoch. Akurát má kožné problémy, ktoré sa u detí zvyknú vyskytovať. To tých pár rokov by sa to malo upraviť." povedal doktor, aspoň niečo ma potešilo.
Plakal som. Prečo Mirka fajčila a pila? Aký mala k tomu dôvod. Nikdy som to na nej ani nespozorovala. Kryla to veľmi dobre. To prečo fajčila sa už asi nedozviem. Ale aj tak mi to niako nesedí. To je strašné. Ja už nemôžem ďalej takto. To sa nedá. Je to strašné...
Kevin stráži Mirka, ja a Alex sme išli na hroby. Plakali sme. Ja nad Larou a Mirkou a Alex nad Mirkou. Rozmýšľala som ako, mohla vyzerať malá Lara, kebyže trošku vyrastie. No je to strašné.... tento týždeň je najhorší v mojom živote. Je piatok. A za tento týždeň mi zomreli už dve osoby. Čo bude ďalej? Je piatok nad ránom.... viem, že ej to najhorší čas na návštevu cintorína ale čo už. V tom plači som začula, že mi zvoní telefón....
"Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn! Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕn!" zdvihla som ho. "Haló?" povedala som do telefónu.
xx pokračovanie na budúce xx

Môj nový začiatok: 33.diel: Výčitky

14. října 2008 v 16:02 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Ten malilinký problém, som sa rozhodla, že pôjdem riešiť... súvisí s Alexom. A teraz neviem, že ako to všetko bude. Bol v našej izbe, kde spal v postieľke malý Mirko.
"Vieš Alex, zajtra máme ísť s Mirkom k lekárovi, pôjdem s tebou ak ti to nevadí." povedala som. "Dobre." povedal. "A ako to bude s Mirkom potom?" povedala som Alexovi. "Neviem." povedal Alex, už ma to začalo znervózňovať. "Prečo hovoríš jednoslovné vety?" opýtala som sa ho. "Musím." povedal. Už na to nemám náladu, musíme to všetko vyriešiť hneď teraz, lebo potom už bude neskoro. "Alex, počúvaj ma, mi sa sťahujeme späť do Květoluk, ale nie do nášho starého domu. Ak chceš, môžeš zostať u nás aj s Mirkom." povedala som. "Nie, dokážem sa o nás postarať. Ale nemôžem. Mirko zostane u vás. Ja odchádzam...." povedal Alex. "Čo? Kam odchádzaš? A prečo neberieš aj Mirka?" vychŕlila som na Alexa.
Alex začal plakať. "Ja už nemôžem takto žiť! Mirka bola moja láska, aj keď sme sa odlúčili, ale stále som ju mal rád. Ja už to nevydržím. Ponúkli mi robotu vo Veronove alebo Podivíne, ktoré chcem. Ja sa neviem ani starať o malé dieťa. Prosím, majte ho vy. Ale Mirka mi ešte pred smrťou povedala ako ho máte vychovávať. Ja som nevedel, že zomrie. Kebyže viem, že dieťa ju ohrozí a kôli tomu zomrie, nechcel by som dieťa. Ja to už nezvládam. Poviem ti čo mi povedala.... a povedz mi potom, že ty by si revala ako ja teraz." povedal Alex.
"Išiel som za ňou do nemocnici s nadšením, že už budeme mať o chvíľku dieťa. Ale ešte som to nevedel." hovorí Alex. "Bol som celý šťastný a Mirka bola tiež, že som prišiel. Bola úplne kludná ale potom mi to začala hovoriť." pokračoval Alex. "Vieš Alex, ja sa už aj celkom teším. Prežila som nádherný život s tebou, dočkala som sa dieťaťa, ktoré už o chvíľku uvidím a mne už stačí dať ti len pusu a ja už pôjdem." hovorila Alexovi Mirka. "Ja som hneď na to hovoril: Mirka ale čo to hovoríš? Nechápal som ju...." hovorí Alex. "Vieš Alex, ja mám takú hnusnú chorobu, ja len dúfam, že uvidím svoje dieťa. Doktor ti to všetko vysvetlí. Ja nemôžem teraz strácať čas. Pozorne počúvaj. Keď sa nám narodí naše malé, tak ak to bude chlapec nazvi ho Mirko. Staraj sa oňho dobre. Na pomoc si vždy zavolaj Sam a Kevina. Oni svoje dieťa stratili, tak ty im ho vynahraď. Ak ho dáš Sam a Kevinovi, povedz im, nech ho vychovávajú v duchu, že ja som pravá matka a ty otec. Ak to bude dievčatko, nedovoľ aby sa stala policajtkou. Ak to bude chlapček, nedovoľ aby bol novinár, prosím. Ale hlavne nedovoľ aby sa dostal do domova. Maj ho rád, tak ako len vieš a ak chceš, môžeš si nájsť ešte ženu. Ja ti potom dám najavo, či môže byť. Ak ti dám najavo, že nemôže nemôže byť, tak sa jej čo najskôr zbav. Ja to budem všetko pekne pozorovať. Tak držím ti palce, a teraz prosím choď a urob, čo je správne." povedala Alexovi Mirka. "Ja som odišiel s plačom ale ešte pred tým som jej dal pusu na čelo. Bola stále kludná. Utekal som a reval som celú cestu....
"Nemohol som jej niako pomôcť. Ja som nemohol robiť už nič. Prečo mi to nepovedala? Prečo nepovedala, že to prečo zomiera je len moja vina? Mohlo to byť inak, mohli sme byť ešte spolu a teraz by som tu nereval ako baba." hovorí Alex. "Alex, to že mala už niaku chorobu neni tvoja vina. Ty za to nemôžeš." utešovala som Alexa. "Ale je! Je to len a len moja vina! Neviem, či mi to niekedy aj odpustí! Nemal som vtedy odísť pred dvomi rokmi! Mohlo to byť všetko inak!" kričal Alex. "Ako inak?" pýtala som sa Alexa.
xx pokračovanie na budúce xx

Môj nový začiatok: 32.diel- Bolí to

14. října 2008 v 16:00 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Ja som ju vôbec nepočula ale potom začala trochu viac kričať a ja som to začula. "Nájdi to japonské dievčatko, potrebuje ťa! Staraj sa o....." povedala Mirka. "O koho? O koho? Mirka!" kričala som z celej sily na Mirku. "Ty vieš...." povedala Mirka a odchádzala so smrťou preč..... Ja som ešte ale furt kričala. "O koho. O koho! Mirka, o koho?" kričala som a Kevin so mnou začal triasť. "Sam, zobuď sa! Sam zobuď sa!" a v tom som sa zobudila. "Kevin čo sa stalo?" povedala som. "Mala si asi zlý sen." povedal. "Nie, Mirka mi nechala odkaz. Mám nájsť niake dievčatko a mám sa o niekoho postarať." postavila som sa a išla som sa obliecť. Už bolo ráno.
Namaľovala som sa, umyla, osprchovala, obliekla, urobila som posteľ, nakŕmila som Pandu, umyla si zuby, najedla som sa a potom som si dala von stoličku, lebo som nevládala stáť na nohách a čítala som v novinách. Čítam, hmmm toto je nezaujímavé, aj toto, toto som už čítala, ale.....bože.... to snad nie! Toto neni určite pravda. Toto sem nemali dať...... "Kevin, poď sem. Kevin!" kričím na Kevina, aby sa išiel tiež na to pozrieť.
"Kevin vidíš to?" ukazovala som Kevinovi článok a spustili sa mi slzy do očí. 5x tam bol napísaný niekto koho poznám. Ja, moje dieťa, Mirkino dieťa, Mirka, Alex. Podala som Kevinovi noviny a s plačom som utiekla preč. Strašne som plakala. Teraz to už zas na mňa všetko doľahlo. Všetky tie úmrtia čo sa stali na raz, spomienky na Mirku, na moju narodeninovú oslavu a to, že ten článok napísal Alex. Asi nemal na výber, lebo v novinách rozdeľujú články a jemu asi prischol tento, ktorý sa dotýka nás všetkých. Neviem či chcem ešte žiť.... ale aspoň mám niekoho, pre koho mám ešte žiť, pre Kevina a to malé, čo mi tu nechala Mirka. Kevin potom utekal za mnou a ja som sa mu vyplakala. Išli sme za tetou.
Sadli sme si všetci na sedačku a debatovali sme. Teta bola trochu smutná, že jej idem povedať to, čo už zrejme čakala. "Teta Rose, mrzí ma to, ale už tu nemôžeme zostať. Musíme sa vrátiť späť do Květoluk, tam máme dom a prácu. Musíme sa už odsťahovať." povedala som. "Ale nemusíte, tu sú aj pochovaný vaši blízky a som tu ja. Miesta je tu dosť. Nesťahujte sa prosím." hovorila teta. "Viete, myslím, že by sme sa mali odsťahovať. Na hroby budeme chodiť, ale vo vašom dome máme spomienky na všetko, čo sa stalo aj v našom starom, tak sme sa rozhodli, že predáme aj ten. Chceme začať odznovu. Musíte to pochopiť." hovoril Kevin a teta uznala, že to bude asi najlepšie, keď sa odsťahujeme a sem budeme chodiť na návštevy a za našimi blízkymi na hroby.
Ale je tu jeden malilinký problém.... a neviem, ako ho vyriešime.
xx pokračovanie na budúce xx

Stále na dovolenke: 12.diel- Hádka

8. října 2008 v 16:28 | Ivi |  Komix-Stale na dovolenke
Keď sme dojedli tak sme im to museli povedať lebo by to zistili keby zaštekal. A potom by sa naštvali že sme im povedali že bývajú aj so psom. Pozrela som sa na Jona ako im to povieme lebo nemajú veľmi v láske zvieratá.
Tak som začala:
No vieš mama a otec Jon neprišiel sám. Má aj takého malého, malinkatého...
M,O naraz: Čo malého potkana?
J, K: Nie, nie potkana nie to sa nemusíš báť. No je to malí pes.?!
O: No ďakujem že si to aspoň oznámila. Ak mi ho ukážete a bude dobrí môže tu byť.
M: No ja neviem. Uvidím ak bude taký zlatučký tak budem rada a aspoň bude nám mať kto strážiť dom.
J, K: Je zlatučký bude sa vám páčiť poďte sa pozrieť.
O: Jej toto je ale zlatučký psík. Aj sa hneď dá pohladkať ten je ale zlatučký.

M: Ale naozaj to je také zlaté šteňa. Jon odkiaľ ho máš?
J: No moja mama má jeho mamu mala spolu s ním 12šteniatok a detí dokopy má 30detí. Ale iba 12 z nich sú malé. Ona má 15rokov.
M: Tá sa ale natrápila.
Otec sa rozhodol že pôjde s tím psíkom von. Psík sa tak tešil že utekal aj sám. Otec kričal naňho ale ešte nie je vycvičený na poslúchanie tak otec mal smolu.
Mama nás zavolala že nám chce niečo povedať a máme prísť do obývačky. Tak sme sa tam všetci zhromaždili okrem otca lebo ten ešte neprišiel.
No moje deťúrence neviem či to môžem povedať bez deda ale ja to poviem aj bez neho lebo on by to len zbytočne naťahoval takže to poviem sama.
Viem že vás len zbytočne otravujeme takže sa sťahujeme. povedala mama.
Ja: Čo že vy nás otravujete? Vy ste sa zbláznili. Veď ste sa o nás starali a vy nás otravujete? No kdeže zostanete tu. A kam by ste sa aj tak sťahovali?
M: K tvojmu otcovmu bratovi. Takže k tvojmu strýkovi Rudolfovi.
J: Čo k Rudolfovi? Veď tam keď chcete bývať musíte tam aj makať. A u nás makať nemusíte.
M: Ja viem ale nebudeme vás otravovať.
(Jon a Lasa sa ani neozvali lebo nechceli aby sa sťahovali.)
Keď prišiel dedo práve počul tú poslednú vetu.

Čo sa ďalej stalo?

xx koniec 12.dielu xx

Môj nový začiatok: 31.diel- Prosím neber mi mojich najbližších

8. října 2008 v 16:24 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Prišli sme do nemocnice, doktor Etker sa na nás pozrel takým smutným pohľadom a povedal: "Pani Kryštofová, vám chce ukázať naposledy bábätko." povedal. My sme sa len pozreli, že prečo naposledy? "Prečo naposledy?" spýtala som sa, ale odpoveď som nedostala. V miestnosti sa už prechádzal Jerry, ktorý tam viezol aj Alexa, tak tam boli prvý. Alex plakal....
Mirka sa na mňa pozrela a podala mi bábätko. "Staraj sa mi oňho dobre." "Mirka, čo to hovoríš?" opýtala som sa. "Vieš Sam, to je na dlho, pán doktor ti to potom všetko vysvetlí. Bábätko a ja sme choré, bábätko sa z toho ešte môže vyliečiť. Je to chlapček a volá sa Mirko. Vždy si bola moja najlepšia kamarátka a aj niečo viac, ako rodina. Prosím choď do mojej pracovne a prezri počítač a papiere, čo som tam nechala. Preberáš po mne všetku pracovnú zodpovednosť aj zodpovednosť matky. Dúfam, že sa o Mirka dobre postaráte ty, Kevin a Alex. Na stole mám ešte jeden nevyriešený prípad o jednom japonskom dievčatku, prosím dorieš ho! Tak, chyť si tvoje dieťatko." povedala Mirka a ja som revala, ale strašne som revala. Vôbec som nevedela o čo sa jedná.
Potom išla ku Alexovi a nepodala vtedy to bábätko mne, ale jemu, chápem prečo. "Alex vždy si ma strašne priťahoval, urob ako myslíš, vždy budem na tvojej strane, hlavne sa staraj o naše bábätko a vychovávajte ho tak, ako som ti hovorila. Vždy ťa budem milovať a môžem mať vo svojom živote ešte jednu ženu. Ale nezabudni na mňa. Milujem ťa." povedala Mirka, Alex ju objal, už neplakal, dali si pusu a Mirka hovorila. "Pán doktor, myslím, že už je to tu. Je mi strašné teplo. Decká mám vás rada." povedala Mirka a to boli jej posledné slová, ktoré som počula. Dobehol doktor so sestričkami, dali ju na taký posteľový vozík a odišli. Čakali sme.....čakali sme....čakali sme....
Prišiel doktor a v ruke držal urnu. Povedal. "Je mi to strašne ľúto, nepodarilo sa ju už zachrániť. Mala veľmi nezvyčajnú chorobu. Úprimnú sústrasť. Potom vám to vysvetlím." povedal doktor a aj jemu tiekli slzy. Ja som úplne revala. Strašne. Zomrela mi najlepšia kamarátka a moje dieťatko. Až teraz som cítila, ako to všetko na mňa doľahlo. To nemôže byť pravda. Určite je to len zlý sen a toto všetko sa mi len sníva.... bohužiaľ, nie. Je to pravda. A moja kamarátka je mŕtva. Zanechala mi strašne veľa odkazov, čo mám urobiť. Pohreb, starať sa o jej chlapčeka, pokračovať v jej práci, vyriešiť nevyriešený prípad, pozrieť jej pracovný stôl.
-V noci sa mi už zas sníval zlý sen. Už tretí za posledné obdobie. V prvom odpadla Mirka. V druhom mi zomrelo dieťa a tretí... no počúvajte.
Zubatá s kosou alias Smrť, stála oproti Mirke a hovorila jej. "Ahojky Mirka, ideme na Hawai?" "Jasné, už dávno som tam chcela ísť." povedala Mirka. "Ale niečo to bude stáť!" povedala Smrť. "Čo?" povedala Mirka. "Tvoju smrť. Si ready?" povedala Smrť. Mirka prikývla hlavou a zubatá len otočila kosou a Mirka sa strácala.
Ale počkať, ona mi niečo kričí! Ale čo? V sne som kričala: "Mirka ja ťa nepočujem! Krič nahlas! Prosím. Čo chceš? Mirkaaaaaaa!"
xx pokračovanie na budúce xx

Stále na dovolenke: 11.diel- Príchod nezvestných rodičov

1. října 2008 v 15:58 | Ivi |  Komix-Stale na dovolenke
O 2 dni neskôr!
Tak asi mi neuveríš. A zistila som že moji rodičia nie sú mŕtvi. Že sa zachránili. Napchali sa ku kapitánovi ktorí zdrhal a dali mi na nich tel. číslo tak som sa s nimi spojila a dnes majú prísť. A okrem toho toto je náš noví dom. A už musím ísť lebo ideme mať rodinnú schôdzu...
No je do príchodu tvojich rodičov 15.min. povedal Jon.
Ja viem ale mám strašnú trému čo povedia či mi nevynadajú že som predala ich majetok lebo ony si ten dom strážili jak oko v hlave. A niekedy sú strašne agresívny. A ani neviem ako ťa zoberú do rodiny.
Prišli a presne s nimi prišiel aj poštár a priniesol noviny. Tak mi sme sa s Lasou išli privítať s našou rodinou. Rodičia mi veľmi pekne poďakovali že som si zobrala Lasu a nenechala ju len tak tam kde bola. A potom som sa ich opýtali že prečo mi nepovedali že mám sestru že toľko rokov to tajili veď má 13 a ja 20 tak to tajili 7 rokov. A ony na to báli by sme sa že by si nás znenávidela a Lasa bála že ako ju zoberieš za svoju sestru. A ja na to veď som vždy chcela mať mladšieho súrodencaJ.
Potom sa s mojou mamov zarozprával Jon.
Pýtal sa jej samé blbosti:
J: Môžem si zobrať vašu dcéru za ženu?
M: A vy už sa chystáte? Ale ak sa chystáte tak určite áno ale ešte si vás trochu preverím ako sa o ňu staráte.
J: No to určite prejdem veď budem otec vášho vnuka alebo vnučky.
M: Čo ja budem mať vnuka alebo vnučku? Dedo, dedo budeš ozajstným dedom.
D: Ano? A kedy sa narodí?
J: Nechajte sa prekvapiť!
Išli sme sa naobedovať. Obed bol zeleninová polievka. Asi im chutilo lebo si nabrali za tri taniere takže super. A máme pre ňu pripravené aj pieskovisko. S mušľami. A kýblikom ale zatiaľ je len sklenený. Dokým niektorí jedli tak niekto zatiaľ...
Spal. A rovno to bol náš psík ani neprivítal návštevu takže moji rodičia nevedia že bývajú aj so zvieratkom a budú sa oňho musieť starať. Lebo keď bude už aj dieťa tak aj naňho treba zarábať takže zatiaľ budeme robiť obidvaja. A treba zarábať aj na žrádlo a moju sestru a aj na mojich rodičov tak je toho veľa.
Koniec 11.Dielu.

Môj nový začiatok: 30.diel- Prečo práve ja...

1. října 2008 v 15:53 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
Kevin ma posadil do auta a nehovoril celú cestu nič. Zastal pred čiernou bránou a naokolo stromy. Bola tma, tak som nevedela prečítať názov kde to sme. Ale potom mi to došlo. Cintorín. A pri jednom hrobe stáli už Jerry, Rose a Alex. Mirka tam nebola. Všetci plakali. Prišli sme k hrobu.
Na hrobe bolo napísané Larsová-Morisová. Ale nebolo tam krstné meno. Kevin začal ešte viac plakať a vtedy mi to došlo. To neni môj hrob....ale môjho dieťaťa. "Nevedel som, aké si chcela dať meno našej malej, tak som povedal, že nech ho tam potom vyryjú neskôr....zomrela v nemocnici. Bola statočná, bojovala. Ale bola slabučká....a bola chorá. Mrzí ma to." povedal Kevin s plačom. "Lara.....tak som chcela aby sa volala. Po mojej prababičke. Prečo musela zomrieť?" plakala som. A mala som modré oblečenie, lebo len to jediné som mala v nemocnici. Lara, tak som ju nazvala v mojom sne.....ani som ju nevidela.....prečo je to takto zle skončilo? Tak som sa tešila na naše prvé dieťatko.....
Potom som ešte dlho plakala aj Kevin aj všetci. Pohreb nemala, ale toto bola vlastne taká rozlúčka. Mňa len najviac trápi to, že som jej nevedela pomôcť a že som ju nikdy nevidela... okrem sna...
Musela som sa ešte vrátiť do nemocnice. Ale prezliekla som sa do čierneho. Plakala som, ale dala som si vodoodolnú špirálu. A potom prišiel doktor. "Vaša kamarátka Mirka, vám odkazuje, že jej máte držať palce. Pri pôrode smie byť len jej manžel, mrzí ma to. Už za pár hodín ide na to. A kam idete?" povedal doktor Etker. "Na chvíľku som sa usmiala, lebo ma aspoň na tú malilinkú chvíľočku potešilo to, že aspoň Mirka bude mať dieťatko. "Ja idem domov." povedala som doktorovi. "Ale ja som vás ešte neprepustil." povedal. "Ja podpíšem, že idem na vlastnú zodpovednosť. Prepáčte, ale ja musím ísť." povedala som. Doktor mi dal podpísať ten papier. Zobrala som si veci a odišla som. Išli sme do tetinho domu, pretože teta povedala, že máme byť tam.
S Kevinom sme ležali vedľa seba na posteli u tety... "Kevin, ja už nechcem mať deti...." povedala som potichu. "Asi ani ja. Už nikdy nechcem prežiť to, že mi zomrie dieťa." povedal Kevin... myslím, že svoj názor už nezmeníme. "Videl si ju?" "Áno. Bola taká malinká, drobučká. Mala ale strašne oranžovú tvár aj telo. Taká bezbranná bola." povedal Kevin zo slzami v očiach. Aj mne sa už zas tisli do očí. "Miluješ ma ešte?" spýtala som sa ho. "Áno a vždy aj budem. Nikdy ťa neopustím. Mali by sme spať. Posledné dva dni sme vôbec nespali. Dobrú noc." utrel si slzy Kevin a zakryl sa. Aj ja som sa zakrývala ale zvonil mi mobil na nočnom stolíku. Zdvihla som ho a v tom sa ozvalo: "Prepáčte, že vás ruším v túto nočnú hodinu, ale volám vám preto, aby ste sa čo najskôr dostavili do nemocnice! Rýchlo!" povedal ustráchaný doktor Etker.

xx pokračovanie nabudúce xx


Môj nový začiatok: 29.diel- Kde mám dieťa?

1. října 2008 v 15:50 | Ivi |  Komix-Môj nový žačiatok
....tak môžete hádať, kto to bol... môj najlepší kamarát, môj manžel, môj život.... Kevin. Stál pri mne. A na okolo všetci moji najmilší. Konečne vidím a všetko si pamätám, možno som bola v narkóze alebo tak, lebo neviem si inak vysvetliť to, že som môjho Kevina nespoznala. Bol tu Jerry, teta Rose, Alex, Kevin ale nikde som nevidela Mirku, moju najlepšiu kamarátku.
"Vitajte späť. Ako sa cítite?" povedal chlap v bielom, vyzeral ako niaky doktor, ale k tomuto som predtým nechodila. "Kto ste?" opýtala som sa nechápavo. "Som doktor Etker. Viete kde ste?" opýtal sa ma. Prečo sa ma furt niečo pýta? "Žeby nie? Pozrite, neviem čo tu robím a prečo sa na mňa všetci tak divne pozeráte? Čo sa stalo? Môže mi to už konečne niekto povedať? A prečo necítim kopanie dieťatka? Kde je moje dieťa? Odpovie mi už konečne niekto?" opýtala som sa a vyvalila som na všetkých naokolo kopu otázok. Každí na mňa pozeral ako na niaku retardu alebo čo. "Ste na súkromnej klinike doktora Etkera v Květolukách. Ste už mimo ohrozenia života. Ale žiaľ..." povedal doktor. "Čo? Čo sa stalo? Aké ohrozenie života???" pýtala som sa všetkých, ale nikto mi nechcel odpovedať...
Kevin sa potom trochu obul do doktora. Ale ja som furt nevedela o čo ide. Ale potom mi to všetci začali mierne hovoriť.... pomaly a tak, aby som sa nezrútila. Povedali mi, že som odpadla v tých veľkých bolestiach a dali ma do auta a odišli so mnou až do Květoluk z Krasohlídkova, pretože Krasohlídkov prerábajú, no nemocnicu. V nemocnici som bola v takej menšej kóme, teraz som už na izbe v nemocnici, a dieťa.....o ňom mi nepovedali nič. Povedali, že si mám trochu oddýchnuť a potom všetci odišli. Zostala som v tej izbe sama... steny akoby na mňa padali.... bolo to strašné... ten pocit.... že neviete čo sa stalo... ma strašne ubíjal...
Potom som sa zobudila a prišla Mirka. "Ako sa cítiš?" povedala Mirka. "Neviem... tak všeliako. Som smutná, chce sa mi plakať, ale aj mám veľa otázok...." povedala som Mirke. "Už t to povedali? Aj ja by som na tvojom mieste plakala. Len sa vyplač." povedala Mirka. "Čo? Čo mi mali povedať? Prečo mám plakať? Mirka odpovedz mi!" povedala som a totálne som začala kričať. "Prepáč, už by som mala asi ísť. Doktor Etker hovoril, že možno už len pár hodín chýba do môjho pôrodu. Tak ja už idem. Ahoj a drž sa." povedala Mirka a odišla. A ja ešte furt neviem prečo mám plakať. Je niečo s mojím dieťatkom?
Ležala som a rozmýšľala som... prečo za mnou nikto neprišiel? Ani doktor ma nebol prehliadnuť.... dieťatko mi neukázali a ani nepovedali, či je to chlapec alebo dievča. Nič. Nič ani Kevin tu so mnou neni.... všetci sa na mňa vykašlali. Bohvie kde sú, možno zapíjajú dieťa a mne nič nepovedali. Alebo žeby zomieram??? Ja už fakt neviem. Ja už na to nemám náladu, oblečiem sa a idem hľadať Kevina, dieťa, brata, Mirku a všetkých! A to je moje posledné slovo.
Našla som Kevina. Chytil ma za ruku, rozplakal sa a povedal, že nech idem za ním. Nevedela som, o čo sa jedná ale išla som. Kevin plače.... to nemôže byť dobré....
xx pokračovanie na budúce xx